Pedagogické východiská

stavia na pedagogických princípoch, ktoré sú dôkladne preverené a odskúšané.

Pevné základy

Výučbu môžeme prirovnať k pyramíde, kde jednotlivé stupne vedomostí stoja na tých predchádzajúcich. Ak sú základné vedomosti nedostatočné, ohrozuje to celé ďalšie učenie. Ak má žiak riešiť rovnice so zlomkami, ťažko pri tom uspeje, ak nemá jasnú predstavu o tom, čo zlomok vlastne predstavuje. Chýbajúce počiatočné vedomosti vedú k vysokej náročnosti, čo je potom demotivujúce.

Hlavným cieľom vzdelávania by mala byť schopnosť tvoriť a aplikovať naučené zručnosti samostatne. Aj ciele však na sebe stoja hierarchicky, často sa k ich ilustrácii používa Bloomova taxonómia:

Pevné základy vo

sa sústredí práve na dôkladné zvládnutie základov. Vzdelávanie rozhodne nie je iba o základných vedomostiach, ale bez nich to nejde. A keď tie základy zvládneme efektívnejšie, zostane viac času na riešenie zaujímavých problémov, kritické myslenie a diskusie. Navyše oproti klasickým pracovným listom ponúka aj rad cvičení, ktoré cielia na vyššie úrovne pyramídy, pozri Prehľad typov cvičení.

Správna náročnosť

Kľúčovým prvkom učenia je motivácia. Výrazný faktor, ktorý ovplyvňuje motiváciu je vyváženosť schopností a náročnosti úloh. Častým problémom vo výuke je demotivácia žiakov prameniaca z toho, že sú predkladané úlohy buď príliš ľahké a tým nezáživné, alebo príliš ťažké a stresujúce. Detailnejšie tento princíp rozoberá napríklad Mihaly Csikszentmihalyi vo svojich prácach o stave plynutia (flow), kde je vyváženosť medzi schopnosťou a náročnosťou jedným z kľúčových faktorov.

V súčasnosti sa veľa výučbových aplikácií snaží o „gamifikáciu“, kedy sa pokúšajú napodobniť povrchové prvky počítačových hier (grafika, body, príbeh). Avšak kľúčovým aspektom, ktorý dobré počítačové hry zvládajú, je práve správna práca s náročnosťou. Tieto hry často ponúkajú postupnú gradáciu v náročnosti úrovní, čo umožňuje hráčom rásť a rozvíjať svoje schopnosti postupne.

Práca s náročnosťou vo

kladie na prácu s náročnosťou veľký dôraz. Zadania sú ponúkané v niekoľkých úrovniach náročnosti, náročnosť je zohľadnená v odporúčacom algoritme a obsah cvičení je pravidelne revidovaný na základe dôkladných analýz náročnosti. Pre viac pozri Techniky použité vo Vieme.

Spätná väzba

K učeniu je veľmi dôležitá spätná väzba. Ľudia všeobecne nemajú dobrý odhad, čo vlastne vedia (takzvaný Dunning–Kruger effect), bez spätnej väzby tak môžu len ťažko efektívne smerovať svoje učenie. V školskom prostredí je dosť viditeľná spätná väzba vo forme sumatívneho hodnotenia – známky, ktoré zhŕňajú, čo sa žiak naučil. K učeniu je však kľúčová predovšetkým priebežná formatívna spätná väzba, ktorá dáva impulzy k tomu, čo a ako zlepšiť.

Pri spätnej väzbe je ďalej kľúčové, ako rýchlo ju dostávame. Príklad: je výrazne náročnejšie naučiť sa parkovať loď než parkovať auto, pretože spätná väzba v prípade lodi je pomalšia (trvá dlhšie, než sa prejaví otočenie kormidla než otočenie kôl auta).

Spätná väzba v

poskytuje pri všetkých príkladoch okamžitú spätnú väzbu. Dôraz je kladený tiež na vysvetlenie chýb, ktoré je šité na mieru konkrétnemu príkladu a uľahčuje tak poučenie sa z chýb a zlepšenie vedomostí.

Aktívne precvičovanie

Aktívne precvičovanie je veľmi efektívny spôsob učenia. Tým, že sa snažíme vybaviť si informácie z pamäti alebo ich aplikovať na riešenie príkladu, si ich automaticky aj upevňujeme. Žiaci často majú z precvičovania horší dojem než napríklad z opakovaného čítania študijných materiálov, pretože z precvičovania majú pocit, že im to nejde. Experimentálne výsledky však jasne ukazujú, že v širokej škále oblastí je precvičovanie efektívnejšie –⁠ ide o jeden z najlepšie experimentálne podložených výsledkov v pedagogike. Nasledujúci graf ukazuje výsledok typického experimentu: opakované čítanie študijných materiálov vedie k dobrým výsledkom, ak študujeme úspešnosť tesne po štúdiu. Ak sa však pozrieme na dlhodobý dopad (o ktorý nám vo výuke ide), má aktívne precvičovanie výrazne lepšie výsledky.

Aktívne precvičovanie vo

sa sústreďuje dominantne na aktívne precvičovanie. Ponúka aj stručné vysvetlenia určené k pasívnemu čítaniu, ale dôraz je predovšetkým kladený na vlastnú aktivitu.

Precvičovanie s oneskorením

Či už sa nám to páči, alebo nie, človek zabúda. K rovnakému učivu je teda kľúčové sa vracať opakovane. Pri opakovanom stretnutí sa s rovnakým učivom sa vedomosti upevňujú a rýchlosť zabúdania sa zmenšuje. Ideálne je teda opakovať v postupne sa predlžujúcich intervaloch.

Pozitívny dopad precvičovania s oneskorením je tiež veľmi dobre preukázaný experimentálne a ide o jednu z najlepšie podložených študijných praktík. Žiaľ sa nepoužíva dostatočne. Žiaci sa často učia nárazovo tesne pred skúškou a na opakovanie v škole často nezostáva čas. Naviac vhodné intervaly opakovania sa medzi žiakmi líšia a je ťažké prakticky realizovať precvičovanie s oneskorením v bežnej školskej prevádzke.

Precvičovanie s oneskorením vo

zahŕňa niekoľko techník, ktoré precvičovanie s oneskorením podporujú, napr. hodnotenie pomocou hviezdičiek, ktoré motivuje k opakovaniu, a odporúčací algoritmus, ktorý s odstupom času automaticky ponúka vhodné cvičenia. Pre viac pozri Techniky použité vo Vieme.

Dočasná podpora

Ďalší kľúčový pedagogický princíp sa v angličtine štandardne označuje instructional scaffolding. Doslovný slovenský preklad je výučbové lešenie, výstižnejšie však je dočasná podpora. Vo chvíli, kedy žiaci narazia na problém, ktorý je pre nich zatiaľ náročný, tak im dáme k dispozícii „lešenie“ – dočasnú podporu, pomocou ktorej problém ľahko vyriešia. Ako sa postupne zlepšujú, tak podporu postupne odoberáme, až zvládnu problém vyriešiť sami.

Dočasná podpora vo

Vo je tento princíp zohľadňovaný napríklad v návrhu foriem precvičovania, predovšetkým pri cvičeniach Krok po kroku a Presúvanie. Ďalej sa výrazne používa v informatike pri programátorských úlohách, kde úvodné úlohy typicky ponúkajú ukážkové kódy, ktoré žiaci iba upravujú alebo mierne dopĺňajú. Pozri tiež Prehľad typov cvičení.

Vybraná literatúra

Nasledujúce zdroje rozoberajú uvedené princípy detajlnejšie. Nejde o primárne vedecké zdroje, ale o súhrny, ktoré agregujú väčšie množstvo výskumov a prezentujú ich v podobe prístupnej pre širšie publikum:

  • Willingham, D. T. (2021). Why don't students like school?: A cognitive scientist answers questions about how the mind works and what it means for the classroom. John Wiley & Sons.
  • Ambrose, S. A., Bridges, M. W., DiPietro, M., Lovett, M. C., & Norman, M. K. (2010). How learning works: Seven research-based principles for smart teaching. John Wiley & Sons.
  • Clark, R. C., & Mayer, R. E. (2016). E-learning and the science of instruction: Proven guidelines for consumers and designers of multimedia learning. john Wiley & sons.
  • Dunlosky, J., Rawson, K. A., Marsh, E. J., Nathan, M. J., & Willingham, D. T. (2013). What works, what doesn’t. Scientific american mind , 24(4), 46-53.
  • Hattie, J. (2012). Visible learning for teachers: Maximizing impact on learning. Routledge.

NAPÍŠTE NÁM

Ďakujeme za vašu správu, bola úspešne odoslaná.

Napíšte nám

Neviete si rady?

Najprv sa, prosím, pozrite na časté otázky:

Čoho sa správa týka?

Odkaz Obsah Ovládanie Prihlásenie Licencia